Z čoho pre Vás pečieme

OBILIE

Jačmeň

Pôvod

Jačmeň patrí medzi najstaršie obilniny sveta. Mnohé staroveké národy (Egypt, Rím, Grécko, India, Arménsko, Čína...) pestovali jačmeň nie len ako potravinu, najmä na jačmennú kašu, ale varili z neho aj pivo. Jačmenné odvary posilňovali pri športových zápoleniach gladiátorov v aréne, užívali sa ako náhradná výživa pre dojčatá a posilňujúci prostriedok pre rekonvalescentov a ťažko chorých. Postupom času bol jačmeň zo stravy vytesnený lepšie vyzerajúcou pšenicou.

Čo obsahuje

Jačmenné zrná sú predovšetkým zdrojom sacharidov (75 – 85 %) a bielkovín (11 – 13 %), v menšej miere potom tukov (cca 2 – 3 %) a ďalších látok. Dôležitý je aj obsah vitamínov (najmä skupiny B a E, kyselina pantoténová, listová, biotín) a minerálnych látok, z ktorých prevažuje fosfor s draslíkom, ale sú zastúpené aj sodík, vápnik, horčík, mangán, železo, meď, zinok, síra, jód, chróm, selén a nikel. Vďaka vysokému obsahu vitamínu B5 chráni pred zápalmi kože a zabraňuje šediveniu vlasov.

Ako prospieva

Jačmeň dodáva silu, energiu a odolnosť. Vo vysokej miere znižuje výskyt ochorení srdca. Pravidelná konzumácia jačmeňa (nie však prostredníctvom piva) znižuje koncentráciu celkového cholesterolu v krvi, je výborným prostriedkom proti zápche, jačmenné semená obsahujú látky s protirakovinovým pôsobením a kladne pôsobia pri vredových žalúdočných chorobách.

Na čo slúži

Väčšina vypestovaného jačmeňa sa používa ako krmivo. Najkvalitnejšia časť produkcie slúži na výrobu sladu. Najznámejším produktom sú jačmenné krúpy a krúpky, ktoré sa pridávajú do polievok a dusených jedál. Okrem bežných krúp sa produkujú jačmenné celozrnné vločky, lupienky, jačmenná múka sa pridáva do cestovín, knedlí, závariek, krokiet, omáčok, cukrárenských výrobkov, pudingov a krémov. Jačmeň nie je chlebovinou, obsahuje málo lepku (lepok je typ bielkoviny prítomný vo veľkom množstve v pšenici, ale aj v mnohých ďalších obilninách, malé percento populácie je na lepok alergické, trpí tzv. celiakiou), ale používa sa na pečenie plochých chlebov a placiek. Pre zvýšenie sviežosti je možné pridávať jačmennú múku (až do 20 %) do múky na prípravu rôzneho pečiva. Z jačmeňa sa pripravuje náhradka kávy – melta.

nahoru ↑

Pšenica

Pôvod

Pšenica vznikla dlhodobým vývojom a šľachtením z prapôvodných foriem pšenice. Staroveké národy ju začali pestovať asi v 6. tisícročí prnl. a postupne nahradzovala nielen pôvodné formy pšenice, ale aj iné obilniny a dnes jej právom patrí titul kráľovná obilnín. Dnes je pšenica po ryži druhou najpestovanejšou plodinou na svete.

Čo obsahuje

Najpodstatnejší podiel zrna tvoria sacharidy. Patria sem predovšetkým polysacharidy (sacharidy – škrob (50 – 70 %) a vláknina, ktorá dáva pšenici a výrobkom z nej významné dietetické vlastnosti. V zrne pšenice je 1,5 – 3 % tukov a približne rovnaké množstvo (1,4 – 3 %) minerálnych látok, ktoré sa rovnako ako vitamíny nachádzajú najmä v klíčku a v obalovej vrstve. Z hľadiska nutričnej hodnoty sú teda klíčky veľmi cenné, sú bohaté na esenciálne aminokyseliny (najmenšia stavebná súčasť bielkovín, každá bielkovina je tvorená mnohými aminokyselinami, základných aminokyselín je v ľudskom tele 20), sú zdrojom celého súboru biologicky vysoko hodnotných látok a obsahujú všetky vitamíny skupiny B, vitamíny A, C, D a E. Olej z pšeničných klíčkov má obzvlášť vysoký obsah vitamínu E, ktorý má antioxidačné vlastnosti (pomáhajú odbúravať z tela voľné radikály – agresívne látky, ktoré poškodzujú tkanivo a pomáhajú tak pri ochrane a prevencii ochorení). Dôležitou zložkou zrna pšenice sú aj bielkoviny.

Ako prospieva

Pšenica je rozhodujúcim zdrojom energie, sacharidov a rastlinných bielkovín, ako aj významným dodávateľom niektorých minerálnych látok (vápnik, železo, fosfor) a vitamínov skupiny B, predovšetkým tiamínu.

Na čo slúži

Pšenica sa pestuje predovšetkým kvôli produkcii múky a krupice, z ktorých sa pečie chlieb, pečivo, poprípade cestoviny.

nahoru ↑

Ovos

Pôvod

Pôvod ovsa nie je úplne jasný, ale najčastejšie sa uvádza, že pochádza z horských oblastí Číny a Mongolska. Význam ovsa bol známy už pred mnohými storočiami, napríklad rímsky spisovateľ Plinius už v 1. storočí n. l. zaznamenal, že germánske kmene sa živia ovsenou kašou. Germánski bojovníci nazývali ovsenú kašu pokrmom bohov a varili ju pred bojovým tiahnutím. Starí Rimania zasa máčali ovos vo víne, ktoré potom pili vojaci pred bojom, a ovos dávali koňom.

Čo obsahuje

Ovos má vysokú energetickú a nutričnú hodnotu. Oproti ostatným obilninám má vysoký obsah bielkovín (14 – 21 %), vynikajúcu skladbu aminokyselín, vysoký obsahu prospešných tukov (v porovnaní s ostatnými obilninami 2 – 4-násobný), z nich väčšinu tvoria nenasýtené kyseliny (pre telo veľmi dôležité látky), priaznivé zloženie sacharidov a vysoký obsah ľahko rozpustnej vlákniny, vitamínu B, E a množstva minerálnych látok – horčíku, železa, zinku, mangánu a selénu.

Vďaka tomu, že trávenie a vstrebávanie ovseného škrobu prebieha pomaly, je ovsená kaša zdrojom dlhej a rovnomerne sa uvoľňujúcej energie.

Ako prospieva

Ovos je bohatým zdrojom stráviteľnej aj nestráviteľnej vlákniny, čo je kombinácia, ktorá pomáha predchádzať zápche. Stráviteľná vláknina je navyše prospešná pre zníženie hladiny cholesterolu v krvi, čím sa zmierňuje riziko vzniku chorôb srdca a infarktu. Ovos tlmí zvýšenú činnosť štítnej žľazy, pôsobí blahodarne na nervovú sústavu, má posilňujúce účinky pri vyčerpaní organizmu a únave. Je výbornou potravou pre diabetikov, stabilizuje hladinu krvného cukru a jeho dlhodobá konzumácia umožňuje znížiť dávky inzulínu. Ovsený odvar znižuje horúčky.

Na čo slúži

Okrem známych ovsených vločiek existuje množstvo ďalších produktov – vločky z rezaných ovsených krúp alebo snehové a detské vločky, instantné vločky a polotovary z vločiek. Ovsená múka sa pridáva do pekárenských výrobkov, ktoré sú potom jemnejšie, trvanlivejšie, ale drobivejšie a menej objemné. Ďalšími produktmi z ovsa sú ovsená ryža, krúpy, otruby, proteínové izoláty (vznikajú extrakciou bielkovín z ovsa), expandované obilky a extrúdované produkty, jedlé oleje, plnivá do jogurtu, ale aj množstvo kozmetických výrobkov.

nahoru ↑

SEMIAČKA

Mak

Pôvod

Pôvod maku nie je úplne jasný. Pravdepodobne bol vyšľachtený z divokého maku rastúceho v oblasti Stredomoria. Nálezy maku v pravekých sídliskách dokazujú, že na území Európy bol známy už v mladšej dobe kamennej, cielene sa pestuje už zhruba 10 tisíc rokov. Postupne sa rozšíril cez Áziu až do Číny, a to najmä vďaka obľúbenosti ópia.

Čo obsahuje

Semená maku tvoria asi z polovice oleje – kyselina stearová, palmitová a linolová (ľahko stráviteľné, ale kaloricky výdatné nasýtené kyseliny). Ďalšie telu prospešné látky obsiahnuté v maku sú sodík, fosfor, draslík, horčík aj vápnik – takto sa dá napríklad dodať telu vápnik, hoci nesmiete konzumovať mliečne výrobky.

Ako prospieva

Pre svoj významný podiel vápnika by mali semená maku jesť najmä starší ľudia ohrození rednutím kostí. Mak pôsobí tlmivo na dýchacie orgány, takže sa využíva predovšetkým ako prostriedok proti chorobám dýchacích ciest. Je aj výrazne tíšiacim prostriedkom pri bolestiach.

Na čo slúži

Dnes poznáme dva druhy maku – ópiový mak sa pestuje najmä pre získavanie morfínu a množstva ďalších alkaloidov pre využitie vo farmaceutickom priemysle a nelegálne aj na výrobu drog. Semená maku olejného sa využívajú najmä v potravinárstve, pekárstve a cukrárstve. Z makových semien sa lisuje aj olej, ktorý nahrádza drahší olivový olej. Tiež sa zbierajú okvetné lístky maku, sušia sa a používajú sa do čajov proti nachladnutiu.

nahoru ↑

Slnečnica

Pôvod

Slnečnica je pôvodná americká rastlina a jej najstaršia šľachtená forma je známa od juhoamerických indiánov už z doby pred 4500 rokmi. Inkovia ju považovali za obraz boha slnka. Odtiaľ bola slnečnica v 16. storočí privezená aj do Európy, kde sa stala veľmi populárnou. Dnes sa pestuje vo väčšine krajín sveta pre produkciu slnečnicového oleja, ktorý je jedným z najrozšírenejších.

Čo obsahuje

Slnečnicové semená sa vďaka prirodzene vysokému obsahu zdraviu prospešných olejov využívajú na lisovanie oleja, ale slnečnica je veľmi prospešná aj na konzumáciu semien ako takých. Slnečnicové semená sú bohatým zdrojom vitamínov E, B1 a B5 a obsahujú veľké množstvo minerálov a stopových prvkov – mangánu, horčíku, medi, selénu a fosforu.

Ako prospieva

Najmä vďaka antioxidačným vlastnostiam vitamínu E pôsobia slnečnicová semienka protizápalovo a podporujú kardiovaskulárny systém. Vysoký obsah fytosterolov (látky rastlinného pôvodu, ktoré sa podobajú ľudským hormónom) obsiahnutých v slnečnici má vplyv na znižovanie hladiny cholesterolu, vďaka horčíku zasa pôsobí na upokojenie nervov a svalov a antioxidant selén sa podieľa na prevencii rakoviny.

Ako pri všetkých semiačkach je dôležité skladovanie – semená vďaka vysokému obsahu tuku ľahko stuchnú a podliehajú plesniam. Takéto semená sú potom zdraviu škodlivé!

Na čo slúži

Okrem výroby oleja, priamej konzumácie a pridávania semien do pekárenských a potravinárskych výrobkov sa slnečnica používa aj ako hodnotné krmivo alebo ako okrasná rastlina.

nahoru ↑

Tekvica

Pôvod

Tekvica je doma na západnej pologuli, ale dnes sa pestuje prevažne v USA, v Európe, Austrálii, Indii a na Novom Zélande. Existuje veľa druhov, ktoré sa od seba odlišujú nielen farbou (od žltej cez oranžovú, sivú, zelenú až po červenú), ale aj veľkosťou. Pre zaujímavosť, najväčšia na svete vypestovaná tekvica vážila viac ako pol tony.

Čo obsahuje

Tekvicové semená sú vynikajúcim zdrojom mangánu, horčíka, fosforu, železa, zinku, medi a vitamínov K. Dôležité je zastúpenie esenciálnych mononenasýtených mastných kyselín a tiež proteínov.

Ako prospieva

Známy je pozitívny účinok na zdravie prostaty, pevnosť kostí, používa sa ako protizápalový prostriedok pri artritíde a fytosteroly obsiahnuté v tekvici znižujú krvný cholesterol.

Na čo slúži

Zaujímavé je, že botanicky je dyňa zaradená medzi ovocie, ale v kuchyni sa s ňou zaobchádza skôr ako so zeleninou, jej dužina sa spracováva mnohými spôsobmi. Najznámejšie však je použitie tekvicových semien, a to ako sušených, tak pražených solených aj sladených.

nahoru ↑

Rasca

Pôvod

Rasca je považovaná za jedno z najstarších korení vôbec. Bola objavená v egyptských a sýrskych náleziskách, v Európe v stavbách z doby neolitu, je o nej zmienka v Biblii, hojne pestovaná bola v Iráne a Stredomorí a známa bola aj v Grécku a Ríme. Rasca je dvojročná rastlina rastúca divoko v celej strednej a severnej Európe, na Sibíri a v Prednej Ázii a pestuje sa prakticky po celom svete, najviac sa jej darí v teplej klíme Stredomoria.

Čo obsahuje

Semiačka rasce obsahujú 3 až 7 % silice (intenzívne voňajúce prchavé olejovité látky zvyšujúce vylučovanie tráviacich štiav) a mastné kyseliny, ktoré veľmi účinne zmierňujú prejavy nadúvania a plynatosti, všeobecne zlepšuje chuť do jedla a boli preukázané aj jej protikŕčové a protihubové účinky.

Ako prospieva

Rasca je najlepším prostriedkom proti plynatosti. Používa sa aj na potlačenie pocitu naplnenosti, nakoľko pomáha pri trávení „ťažkých" mäsitých pokrmov. Pôsobí tiež proti kŕčovitým žalúdočným a črevným problémom, od nervov spôsobených srdcovým a žalúdočným problémom, v neposlednom rade pôsobí i ako prostriedok proti kašľu a proti poruchám zažívania.

Na čo slúži

Rasca je nenahraditeľné korenie do ražného chleba, pečiva, na pečenie, do korenitých zmesí, pri varení zemiakov, na konzerváciu, pri výrobe likérov. Korenia sa ňou aj bylinkové a zemiakové polievky, šaláty, syry a používa sa aj do bylinkových omáčok, nátierok z tvarohu alebo pod dusené mäsá.

nahoru ↑

Ľan

Pôvod

Ľan má dlhú históriu – ako rastlina je známy už od doby kamennej a semienka používali už kuchárky starovekej Mezopotámie, Grécka a Ríma. Jeho sláva bola na vrchole za vládcu Karola Veľkého, ktorý dokonca zákonom ustanovil povinnosť pestovania a požívania ľanu.

Čo obsahuje

Semienka ľanu sú bohaté na kyselinu alfa linolénovú, ktorá je predstupienkom veľmi zdravých a užitočných tzv. omega 3 nenasýtených mastných kyselín (telu veľmi prospešné tuky), ktoré poznáme napríklad z rybieho tuku. Konzumáciou semienok ľanu tak môže byť nahradená nedostatočná konzumácia rýb a mastných kyselín v nich obsiahnutých a to hlavne v oblastiach, kde plody mora nie sú dostupné. Denne stačia 2 lyžičky semienok, najlepšie zomletých, z ktorých sa zdraviu prospešné látky najlepšie zužitkujú v zažívacom trakte.

Ako prospieva

Omega 3 kyseliny telo využíva na výrobu protizápalových látok, ktoré pomáhajú pri ochoreniach ako astma, artritída, migréna alebo osteoporóza. Alfa linolénová kyselina podporuje kostnú hustotu v prípade, že v strave je nepriaznivý pomer omega 3 a omega 6 mastných kyselín. Známy je tiež efekt redukujúci formovanie aterosklerotických plátov v cievach, čím sa znižuje pravdepodobnosť infarktu myokardu u ľudí trpiacich na aterosklerózu a cukrovku. Diabetikom sú omega 3 kyseliny prospešné na zlepšenie citlivosti buniek na inzulín. V konečníku zasa pomáhajú chrániť bunky proti voľným radikálom a toxínom a tým proti rakovinovému bujneniu. Potvrdený je aj pozitívny efekt na znižovanie krvného tlaku.

Ďalšou zložkou ľanových semien sú lignany (látky rastlinného pôvodu podobné hormónom ľudského tela), ktoré ochraňujú ženy pred rakovinou prsníka, upravujú priebeh menštruačného cyklu a pomáhajú k plynulému prechodu. U mužov zasa pôsobí ako prevencia proti nádoru prostaty.

Semienka ľanu sú tiež zdrojom minerálov mangánu, horčíka, fosforu, medi, vitamínu B6 a sú bohaté aj na vlákninu a pozitívne účinky na zdravie sa tým ešte násobia.

Na čo slúži

Ľan sa pestuje pre svoje vlákna a semená. Vlákno sa spriada a tkajú sa z neho mnohé výrobky – od povrazov cez plátno až po jemné čipky. Semená sa používajú ako zdroj ľanového oleja a pri výrobe farieb, lakov, linolea a voskovaného plátna. Keď sa zo semien vytlačí olej, zvyšky sa použijú ako krmivo pre hospodárske zvieratá.

nahoru ↑

Sója

Pôvod

Sója je vynikajúcou strukovinou, podobá sa kríčkovej fazuli. Pochádza z Číny, kde bola už pred 13 000 rokmi považovaná za veľmi dôležitú súčasť poľnohospodárstva. Odtiaľ sa rozšírila do krajín juhovýchodnej Ázie, do Európy sa dostala až koncom 18. storočia.

Dnes pochádza väčšina produkcie sóje z USA, Brazílie, Argentíny a krajín juhovýchodnej Ázie.

Aj u nás prevláda snaha o prevahu pestovania sóje na našom území nad drahým dovozom a na tento účel sa šľachtia odrody vhodné pre stredoeurópske klimatické podmienky.

Čo obsahuje

Sójové bôby sú známym zdrojom kvalitných bielkovín, ktoré nie sú sprevádzané, na rozdiel od bielkovín živočíšneho pôvodu, cholesterolom, ale naopak vysokým obsahom vlákniny, ktorá mäsu chýba. Sója a produkty z nej majú taktiež vysoký obsah nenasýtených mastných tukov. Už tieto charakteristiky robia zo sóje kvalitnú potravinu, ale obsiahnuté sú v nej aj ďalšie hodnotné látky – vitamín E, K a vitamíny skupiny B, minerály a stopové prvky molybdén, mangán, železo, fosfor, horčík, meď, draslík. Toto zloženie doplnené prírodnými hormónmi izoflavonoidmi (typ rastlinnej látky podobnej ľudským hormónom) robí zo sóje potravinu zdraviu nanajvýš prospešnú.

Ako prospieva

Práve izoflavonoidy nútia ľudské telo vyrábať menšie tukové bunky a pomáhajú tak pri snahe o štíhlu líniu, rovnaké látky spolu sa sójovou bielkovinou a značným obsahom vlákniny napomáhajú znižovať krvný tlak, znižujú hladinu LDL (škodlivého) cholesterolu, zvyšujú hladinu LD (prospešného) cholesterolu a hrajú tak dôležitú úlohu pri prevencii kardiovaskulárnych ochorení.

Preukázaný je aj jej účinok na stabilizáciu krvnej glukózy, ochranný vplyv proti ľadvinovým a srdcovým komplikáciám spojeným s cukrovkou a preukázané je i preventívne pôsobenie proti rakovine.

Vďaka izoflavonoidom, ktoré majú hormonálnu podstatu, má konzumácia sójových výrobkov vplyv na množstvo zdravotných problémov spojených s prechodom – znižuje riziko kardiovaskulárnych chorôb a podporuje tvorbu kostnej hmoty a čím znižuje riziko osteoporózy.

Za zmienku stojí i fakt, že japonská populácia, ktorej strava je z veľkej väčšiny tvorená sójou a sójovými produktmi, sa dožíva veľmi vysokého veku a to bez vyššie uvedených ochorení.

Na trhu existuje nepreberné množstvo výrobkov pôvodom zo sóje – sójové mäso, tvaroh tofu, mlieko, mäso tempeh, fermentovaná pasta miso, omáčka atď.

Na čo slúži

Sója má okrem nenahraditeľnej výživovej funkcie ešte množstvo ďalších úloh – je dôležitou agrotechnickou plodinou, zlepšujúcou výživné a fyzikálne vlastnosti pôdy. Je preto výbornou predplodinou pre väčšinu poľnohospodárskych plodín. Okrem semien – bôbov, sa ako krmivo používa sušená vňať aj listami.

nahoru ↑

Sezam

Pôvod

Sezam je kvitnúca rastlina, ktorej presný pôvod nie je známy, niekoľko jej divokých príbuzných však dodnes rastie v Afrike a v Indii. Ale už v starých hindských legendách je sezam spomenutý a vieme, že v starovekom Babylone jedli ženy chalvu, teda zmes sezamových semien s medom, aby si predĺžili mladosť a udržali krásu, a rímsky vojaci jedli zase chalvu, aby mali dostatok sily a energie.

Čo obsahuje

Sezam je tvorený z väčšej časti polynenasýtenými mastnými kyselinami. Semená obsahujú veľké množstvá mangánu, medi, vápnika, horčíka, železa, zinku, draslíka a fosforu. Z vitamínov obsahujú najmä tiamín, riboflavín, niacín a vitamín E a sú aj dobrým zdrojom vlákniny.

Ako prospieva

Dôležitou zložkou sezamových semien sú lignany, ktoré sú známe vďaka svojmu účinku na znižovanie krvného tlaku a hladiny krvného cholesterolu a ďalej fytosteroly (látky rastlinného pôvodu, ktoré sa podobajú ľudským hormónom), ktoré tiež znižujú produkciu cholesterolu.

Semená sezamu sa vďaka vysokému obsahu medi odporúčajú pri podpore liečby zápalového ochorenia artritídy, vďaka obsahu horčíka a vápnika sa odporúčajú pri prevencii kŕčov dýchacích ciest pri astme, pri znižovaní krvného tlaku, na prevenciu migrén, osteoporózy a zlomenín u žien po prechode a na zmiernenie premenštruačného syndrómu.

Semienka sa odporúčajú vďaka svojmu bohatému zloženiu ťarchavým a dojčiacim ženám, študentom, športovcom a ťažko pracujúcim, ďalej pri málokrvnosti, na podporu liečby depresií a neuróz, na zlepšenie imunity a metabolizmu, pri ochoreniach očí, vlasov, slizníc a nechtov.

Veľmi dôležitou zložkou sú fytosteroly – látky prirodzene podobné cholesterolu, ktoré majú veľmi pozitívny účinok na znižovanie hladiny krvného cholesterolu a pôsobia aj preventívne ako ochrana proti rakovinovému bujneniu. Sezamové semená majú vôbec najvyšší obsah fytosterolov zo všetkých orechov a semien.

Tzv. sezamové mlieko (extrakt zo sezamových semien) môže slúžiť ako náhrada kravského aj sójového mlieka pre ľudí s neznášanlivosťou laktózy alebo s alergiu na sóju.

Na čo slúži

Sezam sa pestuje najmä kvôli svojim semienkam bohatým na olej. Semienka sa používajú aj ako korenie do sladkého alebo slaného pečiva. Z mletých semien s cukrom alebo medom sa vyrába pochúťka nazývaná chalva.

nahoru ↑

KVÁSOK

Pôvod

Kvások bol známy už v dobách starovekého Egypta, teda približne od roku 1500 pred naším letopočtom a kvasený chlieb sa piekol po stáročia azda vo všetkých známych kultúrach. V 19. storočí sa vďaka mikroskopu podarilo odhaliť baktérie, ktoré majú kvasenie na svedomí a pripraviť ich v koncentrovanej podobe – ako kvasnice alebo droždie a značne tak uľahčiť prácu pekárom.

Čo obsahuje

Kvások sa pripravuje zmiešaním požadovaného množstva múky s vodou na riedku kašu, ktorá sa nechá pri teplote 30 – 35 stupňov odležať asi 2 – 3 dni. Počas tejto doby sa baktérie a kvasinky z povrchu obilných zŕn prirodzeným postupom postarajú o kvasenie a kvások nakvasí. Takto pripravený kvások sa zmieša s ďalším množstvom múky a vody a opäť sa nechá uležať. Z časti tejto hmoty sa upečie chlieb a zvyšok sa uschováva ako "štartér" pre kvasenie ďalšej dávky. Celý postup sa môže znova a znova opakovať a tak niektoré tradičné pekárne vlastnia kvások, ktorý je aj niekoľko generácií starý a dáva chlebu jedinečnú vôňu a chuť.

Ako prospieva

Kváskový chlieb na rozdiel od chleba kysnutého pomocou kvasníc nezvyšuje v tele množstvo kvasiniek a nepodporuje tak výskyt kožných ochorení a mykóz. Prospieva osobám trpiacim na akné, podporuje činnosť nervového systému, po jeho konzumácii nedochádza k zahlieneniu a v neposlednom rade nespôsobuje plynatosť.

Na čo slúži

Dnes sa už používa kvások na kvasenie chleba výnimočne. Kvasenie trvá dlhšiu dobu, je náročnejší na prípravu a vyžaduje istú pekárenskú zručnosť a skúsenosť a chleba sa tiež nemusí vždy úplne podariť.

nahoru ↑


Súťaž

Jazykové verze