Chlieb v premenách storočí
Je vlastne obyčajný, patrí do každodenného života a väčšina z nás ho má natrvalo zaradený v osobnom jedálničku. I napriek tomu hrá – a vždy hral – dôležitú úlohu. Chlieb, ktorý má nespočetné množstvo podôb a ktorým sa u nás odnepamäti vítajú vážení hostia. Pre niekoho nezaujímavá vec, pre iného pochúťka, ktorá nezovšednie. Kde sa chlieb vzal a ako sa vyvíjala jeho príprava?
História chleba začína už pred viac než jedenástimi tisícmi rokmi. Odborníci datujú jeho zrod až do obdobia pravekého Neolitu, teda mladšej doby kamennej. V tej dobe sa začína účelovo pestovať obilie, súbežne dochádza k domestikácii zvierat či k stavbe obydlí trvalého charakteru. Vtedajšie kmene sa usádzajú a spolu s rozvojom primitívneho poľnohospodárstva sa tiež objavuje prvý pečený chlieb.
Tisíc a jedna podoba chleba
Dostupnosť surovín, geografické i spoločenské podmienky ovplyvňovali samozrejme zásadným spôsobom podobu chleba. Spočiatku sa jednalo o nekysnutý chlieb, ktorý pre veľkú obľubu pripravujú v mnohých krajinách sveta dodnes (viď chlebové placky – napríklad arabská pitta a ďalšie). Opražené obilné zrná sa rozdrvili v kamenných nádobách (neskôr rozomleli v primitívnych mlynčekoch) a zmiešaním s vodou sa pripravila kaša. Z tej už bolo jednoduché na rozpálenom podklade upiecť placky tak, ako to dodnes poznáme z Grécka, Mexika, Indie a z ďalších krajín.
Kvasený chlieb – omyl, alebo vynález tisícročia?
O vzniku kvaseného chleba sa tradujú legendy až dodnes. Niektoré ho zasadzujú do starovekého Egypta a do doby cca pred šiestimi tisícmi rokmi, kde sa v úrodnej delte Nílu vo veľkom pestovala pšenica. Na kameňoch rozdrvené zrno slúžilo (po zmiešaní s vodou a ochutení soľou, semienkami a napríklad i medom) ako základ pre tradičný, nekvasený chlieb. K prvému vykysnutiu na slnku došlo snáď len omylom. Svoju úlohu tu zohrali baktérie. Po upečení vznikla lahodná pochúťka s chrumkavou kôrkou a kyprým stredom, ktorej sa tradičné placky nemohli vyrovnať. I preto sa tento spôsob prípravy začal veľmi rýchlo šíriť. A to i napriek tomu, že si Juhoeurópania často na diaľku doberali pekárov z Egypta, že svoj chlieb vlastne nechávajú „hniť".
Nebol by to ale významný vynález, aby sa k nemu nehlásili i iní – v tomto prípade starovekí rivali z Grécka. Povesť hovorí, že za všetko môže zábudlivosť jednej z aténskych otrokýň. Tá mala nechať cesto v amfore z hliny tak dlho, až začalo samovoľne kysnúť. Pretože sa snažila, zo strachu pred trestom, vec zatajiť, zmiešala nakysnuté cesto s obyčajným a vybrala sa piecť chlieb. O prekvapení, ktorého sa dočkala, len čo cesto začalo rýchlo získavať na objeme, sa dnes môžeme len dohadovať. Výsledné pečivo však zrejme zachutilo všetkým v okolí.
Pekár vážený i zatracovaný
Povolanie pekára sa v našich zemepisných šírkach – a to nielen v stredoveku – považovalo za veľmi vážené. Ako by aj nie, keď chlieb patril medzi základné potraviny bohatých i chudobných a jeho príprava si vyžadovala zručnosť, dobré zázemie i potrebné suroviny. Pekári to však nemali vždy tak jednoduché, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Kvalita surovín bývala značne premenlivá a neoddeliteľnou súčasťou cesta boli napríklad drobné kamienky (pozostatok mletia). A tak sa vraj smoliari s poškodeným chrupom čas od času vydávali za pekárom aby mu opísali svoje strasti z očí do očí... Ale nemusíte mať obavy – dnes je technológia natoľko dokonalá, že s pieskom a kamienkami v pečive sa hneť tak nestretnete.
Aký je dnešný chlieb?
Dnešný chlieb je možno trochu iný, než v dávnej minulosti, no i tak ale vychádza z rovnakých základov a storočiami overených tradícií výroby. Máte tak možnosť ochutnať chleby svetlé i tmavé, klasické i toastové, rovnako ako celozrnné pečivo so zdravou vlákninou či chleby špeciálne dochutené. Viac informácií o širokom sortimente chleba nájdete v prehľade našich výrobkov.
