Chlieb v premenách storočí

Je vlastne obyčajný, patrí do každodenného života a väčšina z nás ho má natrvalo zaradený v osobnom jedálničku. I napriek tomu hrá – a vždy hral – dôležitú úlohu. Chlieb, ktorý má nespočetné množstvo podôb a ktorým sa u nás odnepamäti vítajú vážení hostia. Pre niekoho nezaujímavá vec, pre iného pochúťka, ktorá nezovšednie. Kde sa chlieb vzal a ako sa vyvíjala jeho príprava?

Žena držící chleba

História chleba začína už pred viac než jedenástimi tisícmi rokmi. Odborníci datujú jeho zrod až do obdobia pravekého Neolitu, teda mladšej doby kamennej. V tej dobe sa začína účelovo pestovať obilie, súbežne dochádza k domestikácii zvierat či k stavbe obydlí trvalého charakteru. Vtedajšie kmene sa usádzajú a spolu s rozvojom primitívneho poľnohospodárstva sa tiež objavuje prvý pečený chlieb.

Tisíc a jedna podoba chleba

Dostupnosť surovín, geografické i spoločenské podmienky ovplyvňovali samozrejme zásadným spôsobom podobu chleba. Spočiatku sa jednalo o nekysnutý chlieb, ktorý pre veľkú obľubu pripravujú v mnohých krajinách sveta dodnes (viď chlebové placky – napríklad arabská pitta a ďalšie). Opražené obilné zrná sa rozdrvili v kamenných nádobách (neskôr rozomleli v primitívnych mlynčekoch) a zmiešaním s vodou sa pripravila kaša. Z tej už bolo jednoduché na rozpálenom podklade upiecť placky tak, ako to dodnes poznáme z Grécka, Mexika, Indie a z ďalších krajín.

Kvasený chlieb – omyl, alebo vynález tisícročia?

O vzniku kvaseného chleba sa tradujú legendy až dodnes. Niektoré ho zasadzujú do starovekého Egypta a do doby cca pred šiestimi tisícmi rokmi, kde sa v úrodnej delte Nílu vo veľkom pestovala pšenica. Na kameňoch rozdrvené zrno slúžilo (po zmiešaní s vodou a ochutení soľou, semienkami a napríklad i medom) ako základ pre tradičný, nekvasený chlieb. K prvému vykysnutiu na slnku došlo snáď len omylom. Svoju úlohu tu zohrali baktérie. Po upečení vznikla lahodná pochúťka s chrumkavou kôrkou a kyprým stredom, ktorej sa tradičné placky nemohli vyrovnať. I preto sa tento spôsob prípravy začal veľmi rýchlo šíriť. A to i napriek tomu, že si Juhoeurópania často na diaľku doberali pekárov z Egypta, že svoj chlieb vlastne nechávajú „hniť". 

Pekařka

Nebol by to ale významný vynález, aby sa k nemu nehlásili i iní – v tomto prípade starovekí rivali z Grécka. Povesť hovorí, že za všetko môže zábudlivosť jednej z aténskych otrokýň. Tá mala nechať cesto v amfore z hliny tak dlho, až začalo samovoľne kysnúť. Pretože sa snažila, zo strachu pred trestom, vec zatajiť, zmiešala nakysnuté cesto s obyčajným a vybrala sa piecť chlieb. O prekvapení, ktorého sa dočkala, len čo cesto začalo rýchlo získavať na objeme, sa dnes môžeme len dohadovať. Výsledné pečivo však zrejme zachutilo všetkým v okolí.

Pekár vážený i zatracovaný

Povolanie pekára sa v našich zemepisných šírkach – a to nielen v stredoveku – považovalo za veľmi vážené. Ako by aj nie, keď chlieb patril medzi základné potraviny bohatých i chudobných a jeho príprava si vyžadovala zručnosť, dobré zázemie i potrebné suroviny. Pekári to však nemali vždy tak jednoduché, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Kvalita surovín bývala značne premenlivá a neoddeliteľnou súčasťou cesta boli napríklad drobné kamienky (pozostatok mletia). A tak sa vraj smoliari s poškodeným chrupom čas od času vydávali za pekárom aby mu opísali svoje strasti z očí do očí... Ale nemusíte mať obavy – dnes je technológia natoľko dokonalá, že s pieskom a kamienkami v pečive sa hneť tak nestretnete.

Aký je dnešný chlieb?

Dnešný chlieb je možno trochu iný, než v dávnej minulosti, no i tak ale vychádza z rovnakých základov a storočiami overených tradícií výroby. Máte tak možnosť ochutnať chleby svetlé i tmavé, klasické i toastové, rovnako ako celozrnné pečivo so zdravou vlákninou či chleby špeciálne dochutené. Viac informácií o širokom sortimente chleba nájdete v prehľade našich výrobkov.


Súťaž

Jazykové verze