Chlieb v citátoch a porekadlách
Nielen v ľudovej slovesnosti sa to chlebom len tak hemží – až by sa chcelo povedať, že sa všetko točí len okolo neho. Nájdete ho v piesňach i básniach, porekadlách i ľudovej múdrosti, v citátoch slávnych i bezmenných, v kresbách na papieroch i v knihách viazaných v koži. Chlieb odjakživa inšpiroval nadaných, motivoval hladných, sýtil bohatých i najchudobnejších. Čo tiež zaznelo na jeho adresu?
So zmienkami o chlebe sa stretávame už od dôb, kedy vznikli prvé kreslené a písané záznamy. Už staré obrázkové písma obsahujú oválne znaky inšpirované kysnutým chlebom. Aj prastaré rímske pravidlo „Chlieb a hry" odkazuje na nutnosť dať ľuďom nielen jedlo, ale i zábavu.
Povedali o chlebe
O chlebe nájdeme celú radu zmienok v knihe kníh a svoje múdro nám zanechalo i množstvo známych osobností, napríklad:
- „Kvety a knihy sú pre mnohých ľudí práve tak nevyhnutné ako denný chlieb." (Honoré de Balzac)
- „Je veľmi ťažké uvažovať ušľachtilo, keď človek myslí len na to, ako si zarobiť na chlieb." (Jean Jacques Rousseau)
- „Umenie nie je chlieb, ale víno života." (Jean Paul)
- „Sen je soľ bez chleba." (Ramón Gómez de la Serna)
- „Dobrý vtip vydá za kus chleba a veselá myseľ nahradí nielen pohár vína." (Gottfried Keller)
- „Ak máš dva bochníky chleba, jeden predaj a kúp si hyacint. Nasýtiš telo i dušu." (Lao-c')
- „Mnoho ľudí na svete zúfalo túži po kúsku chleba, ale omnoho viac je tých, čo zúfalo túžia po malom kúsku lásky." (Matka Tereza)
- „Malé deti jedia chlieb rodičov, veľké ich srdce." (Karolina Světlá)
- „Chlieb je vždy vec spravodlivá, maslo nie vždy, jedincov koristnícky blahobyt nikdy." (Karel Čapek)
- „Pravdepodobnosť, že chleba spadne namazanou stranou nadol, je priamo úmerná cene koberca." (Murphy vo svojej knihe zákonov)
Z porekadiel a ľudovej múdrosti
Chlebu patrí u nás i inde vo svete významné miesto v bežnom živote i osobnom jedálničku všetkých generácií. Niet sa čo čudovať, že je stredobodom mnohých prísloví, či sa už jedná o celozrnné pečivo so zdravou vlákninou, alebo len o chlebovú placku:
- „Koho chleba ješ, toho pieseň spievaj."
- „Ponúknuť priateľstvo zamilovanému je ako darovať chlieb smädnému."
- „Chlieb daruj každému, ale u každého ho nejedz."
- „Odriekaného chleba najväčší krajec."
- „Všade je chleba o dvoch kôrkach."
- „Nielen chlebom je človek živý."
- „Kto so mnou chlieb jesť nechce, s tým ja koláče jesť nebudem."
- „Soľ na chleba, a ne chlieb na soľ sa dáva."
- „Lepší doma krajec chleba než v cudzine krava celá."
- „Chlieb na ceste neťaží."
- „Chlieb za bruchom nechodí."
- „Jedz chlieb a pi vodu, neprídeš na chudobu."
- „Chlieb, cibuľa a sloboda sú lepšie než kura, med a robota."
- „Najlepšie je dnešné mäso, včerajší chlieb a minuloročné víno."
Chlieb prenikol i do pranostík:
- „Na svätého Marka kto nemá chleba, nech hryzie jablká."
- „Na svätého Lukáše hojnosť chleba i kaše."
- „Pod snehom chlieb, pod dažďom hlad."
- „Adventný sneh dočká-li marcového, nebudeš sedláčku jídat chleba ražného."
- „Zo suchého júna radi nebývame, za vlhkého vína, chleba nemávame."
- „Keď sa hríbov mnoho v lete rodí, rok ten málo chleba plodí."
I v dnešnej bežnej reči sa o chlebe zmieňujeme viac, než by sme si možno byli ochotní pripustiť – len si niekedy všimnite, ako často započujete niečo podobného:
- „Neváhal sa rozdeliť o poslednú kôrku chleba."
- „A potom došlo na lámanie chleba."
- „To bol ale pekne tvrdý chlebíček."
Chlieb je nám proste stále nablízku – či už fyzicky, či v odkazoch. A pokiaľ je takýto chlieb navyše i dobrý, chrumkavý a voňavý, preukazuje nám viac služieb, než si často uvedomujeme.
